Mám tristo mesiacov a na knižke nič, učňovku zo žúrov,chýba mi spoluhráč, všetko vraj viem,poznám svoj tieň , som kamoš túlavých vrán. Mám tristo mesiacov a v krvi bič ja som z tých kocúrov,čo rýchlo zvladli plač. Tvrdší než kov nepriateľ slov za dvacku dobráka hrám. Večne sám, priateľ snov, večne sám, priateľ snov. Chlap s nálepkou, flákač, platím vždy aj za iných,smútok mi dôverne vŕta do hĺbok kde nedovidíš. Chcem mať stále prázdniny,vrátim však dlžoby z útrap bankárom z uličných skrýš, platím vždy aj za iných. S výhrou s tou ma ulica láka s výhrou s tou ma ulica láka. |