Robo Grigorov ma momentalne k rodicom ustaleny vztah,no:
"V puberte to však bolo úplne iné. Nebol som a nie som veľmi viazaný na rodičov. Netvrdím, že ich nemám rád, ale…"
Nikdy nepatril k vzorným deťom a to mu ostalo doteraz. Oveľa viac ako škola ho bavilo chodiť počas vyučovania do mesta alebo na Železnú studničku:
"Škola mi pri mojom terajšom povolaní absolútne nechýba."
Deväť rokov navštevoval hudobnú školu, hru na akordeón.Odmalicka ho pritahovala gitara,no jeho mama z neho chcela mat akordeonistu a on sa tak musel prisposobit.Ako tvrdí, do hudobnej chodil len preto, že ľúbil svoju učiteľku a mohol vystupovať. Nebavilo ho cvičiť stupnice.
"Na jednom absolventskom koncerte som zabudol polovicu skladby. Aby som nespravil faux paus, zvyšok som si jednoducho vymyslel a dohral do konca. Všetci tlieskali a ja som vtedy zistil, že sa dá existovať aj bez práce."