| Nechaj ma v garsónke s čiernymi stenami, nechci to vrátiť, čo dávno je za nami. Keď dávaš zbohom, tak nerob to perami, urob mi kávu a len tak odíď. Nechcem ťa hľadať za siedmimi horami, nechajme padať ten svet hore nohami. Keď dávaš zbohom, nerob to vetami, urob mi kávu a len tak odíď. Keď všetko stratíš, možno sa vrátiš, možno až na staré kolená. Keď všetko stratíš, možno sa vrátiš, veď ten svet naruby bol iba náš... |